Albín Brunovský: kráľ slovenskej grafiky by mal 80 rokov

Autor: Melita Gwerková | 23.11.2015 o 19:58 | Karma článku: 9,18 | Prečítané:  2862x

Tento rok by Albín Brunovský oslavoval svoje 80. narodeniny. Narodil sa 25. decembra 1935 v Zohore. Svoj mnohostranný talent uplatnil nielen vo voľnej grafike, venoval sa aj maľbe, knižnej ilustrácii a úžitkovej tvorbe.

Pracoval minimálne 12 hodín denne a vďaka jeho výnimočnému talentu sa slovenská grafika preslávila aj v zahraničí. Ako však sám povedal: „Dokážem nakresliť čokoľvek, ale to ma nebaví... Uznávam trpezlivosť - dôležité je, čo od umenia očakávate. Ak chcete svetovú slávu, tak na to nemám recept. Ak chcete mať niekoľko sekúnd alebo minút uspokojenie so sebou samým, tak to môžete dosiahnuť sám.“ 

Štúdium a umelecké začiatky

Ešte nezačal chodiť do školy, keď vypukla druhá svetová vojna. V rodičovskom dome zriadili sovietski vojaci poľnú nemocnicu a ako desaťročný pomáhal sanitárom s ranenými. Jeho cesta však bola iná. Albínov umelecký talent si všimli učitelia, ktorí ho na začiatku 50. rokov odporúčajú na štúdium na Umelecko-priemyselnú školu v Bratislave (1951-1955). Následne študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1955-1961), na Oddelení grafiky u prof. Vincenta Hložníka. VŠVU zostáva verný až do roku 1990. V roku 1966 ukončuje postgraduálne štúdium a zároveň ho menujú odborným asistentom a vedúcim Oddelenia knižnej tvorby. V roku 1972 sa stáva docentom a v roku 1981 profesorom. „Po trojročnej ašpirantúre mi vtedajší rektor VŠVU R. Pribiš povedal, že teraz ma už zo školy nepustia a dali mi príkaz, aby som cez leto urobil osnovy nového oddelenia na grafike. Dostal som siedmich žiakov z čoho som bol celý zúfalý, lebo to nebol môj sen,“ povedal v rozhovore Albín Brunovský.

Jednou z jeho hlavných domén sa stáva knižná ilustrácia pre dospelých aj deti. Ilustroval vyše sto domácich i zahraničných kníh. Vďaka mnohým zahraničným oceneniam za knižné ilustrácie získal Brunovský už v šesťdesiatych rokoch 20. storočia medzinárodné uznanie. To mu pomohlo pri spoluzakladaní a organizovaní prvého ročníka Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) v roku 1967. Odvtedy sa neustále podieľal na organizácii a príprave ďalších ročníkov.

Prerod po roku 1968

Po roku 1968 badať v Brunovského tvorbe markantnú zmenu nie len po formálnej, ale i obsahovej stránke. Príčinou mohli byť práve udalosti tohto roku, ako aj cesty do Talianska v rokoch 1968-1969. V dielach sa objavujú variácie prírodných motívov a pomaly aj podvedomé snové vízie.

Obdivoval romantický pohľad na český vidiek u maliarov devätnásteho storočia Jozefa Mánesa a Júliusa Mařáka. V dielach zo 70. rokov sa necháva inšpirovať nizozemským maliarstvom, najmä dielami van Eyckovcov, Hieronyma Boscha a Erasma Rotterdamského. Jeho tvorba je však úplné nová a tak iná, že v nej všetky tieto inšpirácie zanikajú. Tvorbu z rokov 1972-1975 nazvala autorova monografistka Ľudmila Peterajová ako „prechodné obdobie na ceste k realite domova“.

Fantazijný alebo imaginatívny realizmus

Aj pre silnú závislosť na prostredí, z ktorého vyšiel, si Brunovský v roku 1975 kúpil chalupu v rodnom Záhorí, v ktorej trávil každoročne celé leto. A práve od tohto roku sa datuje posledná perióda umelcovej tvorby. Začína sa meniť jeho spôsob vyjadrovania a výtvarného uvažovania. V jeho tvorbe sa objavujú prvky fantazijného realizmu. Postavy zasadil do prírodného rámca a stali sa reálnymi ľudskými postavami vo vysnenej fantazijnej krajine. Od polovice 80. rokov tvoril autor ku svojim grafickým listom aj maľby na drevených doskách s nepravidelným okrajom. V roku 1996 odovzdal Slovenskej národnej rade sedem takýchto malieb na dreve, na ktorých pracoval od roku 1989.

Brunovského škola

Pod vedením Albína Brunovského vyrástla ďalšia generácia slovenských grafikov, ktorí sa významne presadili nielen doma, ale aj v zahraničí. Tak ako sa zaužíval pojem Hložníkova škola, slovenská kunsthistória začala používať pojem Brunovského škola. Sám Brunovský však tento pojem neuznával: „Prekáža mi, je to nafúknuté a príliš slovenské. Veď oni sa na seba v ničom nepodobajú. Ak som na niečo trochu hrdý, tak na tých mojich žiakov, ktorí sa presadili po škole. Tí ma najviac tešia a v ničom sa na mňa nepodobajú." Svojim žiakom odovzdal bohaté vedomosti o technológiách a technikách, no zároveň im dal voľnosť pri výbere vlastného výtvarného prejavu.

Albín Brunovský vyškolil viac ako šesťdesiat renomovaných výtvarníkov, ktorí priniesli do vývoja slovenskej grafiky mnohé nové podnety, napr: Karol Ondreička, Robert Jančovič, Robert Brun, Peter Kľúčik, Dušan Kállay, Marián Komáček, Igor Piačka, či Dušan Polakovič.

Albín Brunovský je nositeľom mnohých významných domácich a zahraničných ocenení. Udelili mu Cenu vydavateľstva Mladé letá, viackrát získal uznanie v rámci Bienále ilustrácií (BIB), ocenili ho v súťaži Najkrajšia kniha, je nositeľom ceny Fraňa Kráľa za ilustrátorskú tvorbu pre deti a mládež. V roku 1989 získal štátnu cenu za ilustrácie tretej knihy Slovenských rozprávok Pavla Dobšinského. V zahraničí jeho ilustrácie ocenili na Grand Prix Lipsko (1978), Medzinárodnom knižnom veľtrhu (MKV) pre deti a mládež v Bologni (1966) a získal cenu mesta Paríž. V roku 1977 zvíťazil v súťaži o novú československú sústavu bankoviek. Jeho bankovky s nominálnou hodnotou tisíc, desať, dvadsať, päťdesiat a sto korún prichádzali do obehu postupne v rokoch 1985 až 1989. Za tieto návrhy získal vo Francúzsku v roku 1989 ocenenie Najkrajšia bankovka sveta. V roku 1985 ho menovali národným umelcom. V roku 1988 veľa cestoval a prednášal po univerzitách v USA. Albín Brunovský zomrel 20. januára 1997 v Bratislave. In memoriam získal v roku 1997 Cenu Tatra banky a v roku 1998 Čestné občianstvo Mesta Bratislavy.

Diela Albína Brunovského si môžete do 30.11. pozrieť aj na prebiehajúcej výstave „Imaginárium slovenskej grafiky“ v Galérii SPP, Mlynské nivy 44/c.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?