Surrealizmus alebo ako vznikla super realita

Autor: Melita Gwerková | 3.6.2016 o 11:41 | Karma článku: 8,04 | Prečítané:  2968x

Surrealizmus vznikol vo Francúzku v medzivojnovom období a stal sa doslova životným štýlom, ktorý priniesol nové videnie sveta. Obdobím jeho najväčšieho rozmachu boli 20. a 30. roky 20. storočia.

Surrealizmus bol oficiálne založený v roku 1924, kedy André Breton (1896-1966) publikuje „Prvý manifest surrealizmu“. V tom istom roku začal vychádzať aj časopis La Révolution Surréaliste (Surrealistická revolúcia). V skutočnosti však bol tento termín použitý už o 7 rokov skôr. Pojem surrealizmus pochádza z podtitulu divadelnej hry Tiresiove prsia, ktorú napísal v roku 1917 Guillaume Apollinaire. Na premiére vtedy sedel aj André Breton, ktorý ho neskôr prevzal. Hnutie malo korene v literatúre a vo svojich začiatkoch bolo úzko prepojené na dadaizmus (alebo dada), ktorý vznikol v roku 1916 vo Švajčiarsku a od ktorého sa osamostatňuje okolo roku 1922. 

Okrem dadaizmu sa surrealisti odvolávali aj na tézy Sigmunda Freuda (1856 – 1939). Prehlásili, že intelekt v bdelom stave nemôže nikdy vytvoriť žiadne umenie. Na vzniku umeleckého diela sa podľa tejto teórie môže podieľať len nerozum. Ich hlavným cieľom bolo teda spojenie nevedomého a vedomého tak, aby bola vytvorená nová super realita – surréalisme. Termín označoval nielen novú poéziu, ale tiež sochárstvo, film, fotografiu, divadlo a ďalšie druhy umenia.

Svojich predchodcov hľadali aj v histórii - Hieronymus Bosch, Giuseppe Arcimboldo, William Blake, Marc Chagall a Giorgio de Chirico. Práve tvoba posledného z nich očarí mnohých budúcich surrealistov. Jeho dielo Mozog dieťaťa absolútne osloví André Bretona aj Yves Tanguya.  

Vďaka dominancii Francúzska sa tento smer niekedy omylom považuje za čisto francúzsky, ale surrealizmus bol v skutočnosti medzinárodný už od začiatku. Vedľa francúzskej skupiny vznikli napr. aj slovenskí nadrealisti. V polovici 30-tych rokov má surrealizmus základňu už aj v Prahe, kde vychádzal Bulletin international du surréaliste (1935- 1938).

Prvá surrealistická výstava sa koná v roku 1925 v parížskej Galérii Pierre, kde vystavujú André Masson, Man Ray, Paul Klee, Joan Miró a iní. Výstava zároveň dokazuje, že surrealizmus má svoje miesto aj vo výtvarnom umení. Nasleduje séria medzinárodných výstav, v roku 1936 v Museum of Modern Art v New Yorku s názvom Fantastic Art, Dada, Surrealism a v tom istom roku sa surrealizmus prezentuje aj v Londýne. Veľmi zaujímavým projektom bola taktiež medzinárodná výstava s názvom Exposition Internationale du Surréalisme, v Galerie des Beaux-Arts v Paríži. Predstavilo sa tu viac ako 60 umelcov a okolo 300 umeleckých diel. Surrealisti chceli, aby bola výstava kreatívna, preto oslovili Marcela Duchampa, ktorý navrhol pretvoriť vstupnú halu ako jaskyňu, pričom zo stropu viselo 1200 vreciek na uhlie a po priestore boli rozmiestnené 4 postele. Keďže v priestoroch bolo prítmie, návštevníci boli vyzvaní, aby na pozeranie diel použili baterky. Výstava šokovala, zaujala i pohoršila, no zožala úspech. 

TECHNIKY

S cieľom získať čo najviac podkladov a informácií týkajúcich sa nevedomej stránky našej mysle si dokonca už v roku 1924 zakladajú Hlavnú kanceláriu na výskum surrealizmu (Bureau central de recherches surréalistes). V Kancelárii boli denne aspoň dvaja ľudia. Jeden z nich vítal návštevníkov, druhý zaznamenával komentáre a pozorovania návštevníkov, ktoré sa následne archivovali.

Surrealisti hľadali v prvom rade nové spôsoby prejavu. Ich tvorivou metódou bol tzv. automatizmus alebo automatické písanie - zápis voľných asociácií bez kontroly rozumu, ktorý mal podľa nich vytiahnuť na denné svetlo podvedomie. Týmto spôsobom vznikla aj prvá surrealistická kniha Magnetické polia  (Les champs magnétiques, André Breton a Philippe Soupault, 1919). V maliarstve z tejto metódy vychádzali André Masson a Joan Miró. 

Okrem automatizmu surrealisti používali aj techniku "sommeils“. Počas stretnutia sa pokúšali spoločne upadnúť do hypnotického spánku, ktorý im mal pomôcť nájsť nové spojenia a vízie. Taktiež s obľubou hrávali „hry“, pri ktorých náhodne kombinujú slová a obrazy, ktoré dovtedy vedľa seba nikdy nestáli a vytvárali tak nový efekt. Jedným z prístupov bol aj princíp detskej hry, kedy sa posúva papier, na ktorý jeden z prítomných dopíše slovo bez toho, aby videl, čo bolo napísané pred ním. Neskôr sa túto metódu rozhodnú požiť aj na kresby. Podávajú si kúsok papiera tak, aby ten, kto má kresliť nevidel, čo vzniklo skôr. Surrealizmus používal nové techniky, ktoré vznikli už v dadaizme a vytváral ďalšie, ako napr. koláž, frotáž, fumáž, gratáž. Čo sa týkalo tém, ako literatúra, tak aj maliarstvo sa zaoberalo rovnakými oblasťami – žena, sexualita, svet snov a pod. 

SURREALIZMUS A KOMUNIZMUS

Už po pár rokoch od svojho vzniku pociťovali surrealisti nutnosť vyjadriť sa k vtedajšiemu politickému zriadeniu. Surrealisti prezentujú svoje práce na výstavách, ktoré sa stávajú príležitosťou k najrôznejším provokáciám, čím sa zároveň prejavuje revolučný chrakter hnutia. K umeleckej revolúcii pridávajú aj revolúciu politickú a spoločenskú. Vystupujú proti fašizmu a podporujú komunizmus. Zrealizovali dokonca verejný protest proti kolonializmu.Postupne sa stávali  viac a viac ideologickými, čo sa prejavilo aj v Druhom manifeste (1930), ktorým Breton surrealizmus definuje ako spoločensko revolučné hnutie. So zmenou ich postoja sa zmenil aj názov časopisu zo Surrealistickej revolúcie sa stal Surrealizmus v službách revolúcie. No práve politická angažovanosť sa stáva zdrojom konfliktov a vnútorných hádok.

Max Ernst vo svojich dielach využíval mnohé techniky, ako napr. koláž, frotáž, gratáž a inéMax Ernst vo svojich dielach využíval mnohé techniky, ako napr. koláž, frotáž, gratáž a iné

ÚTEK DO USA a ROZPAD

Počas druhej svetovej vojny nachádzajú mnohí surrealisti útočisko v USA, a tak sa ich myšlienky rozšíria aj tu. Neskôr sa do Paríža vracajú, ale každý sám a už neexistujú ako skupina.

V USA sa surrealisti grupujú okolo galérie Peggy Gugenheim Art of This CenturyJulien Levy Gallery. V roku 1940 Breton dokonca zorganizoval 4. Medzinárodnú surrealistickú výstavu v Mexico city, kde vystavovala aj Frida Kahlo (1907-1954) s manželom Diegom Riverom (1886-1957), aj keď ani jeden z nich nikdy oficiálne do hnutia nevstúpil. V roku 1942 organizuje Peggy Gugenheim výstavu umelcov, ktorí boli ovplyvnení surrealizmom - Rothko, Gottlieb, Motherwell, Baziotes, Hoffman, Still a Pollock, vrátane európskych umelcov ako Miró, Klee a Masson. Výstava len potvrdila rýchlosť, s akou sa koncept surrealizmu rozšíril medzi newyorskú umeleckú komunitu.

René Magritte, René Magritte, "Syn muža" (Son of a man), 1946

Niektorí historici tvrdia, že surrealistické hnutie sa skončilo druhou svetovou vojnou a útekom hlavných predstaviteľov do Ameriky. Avšak iní datujú jeho ukončenie spolu so smrťou jeho zakladateľa André Bretona v roku 1966. V podstate však surrealistické prvky nachádzame v umení aj dnes. Nielen vo výtvarnom umení, ale napr. aj vo filmoch (napr. David Lynch).

HLAVNÍ PREDSTAVITELIA

Max Ernst (1891-1976), Joan Miró (1893-1983), Salvador Dalí (1904-1989), Yves Tanguy (1900-1955), René Magritte (1898-1967), Paul Delvaux (1897-1994), Paul Klee (1879 – 1940), André Masson (1896 – 1987), Hans Arp (1886 – 1966), Man Ray (1890 – 1976), Meret Oppenheim (1913-1985)

Man Ray a jeho známe fotografieMan Ray a jeho známe fotografie

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?