reklama

Keď umelca inšpirujú ženy - GUSTAV KLIMT

Vedúca osobnosť viedenského modernizmu, spoluzakladateľ viedenskej secesie, vynikajúci maliar a dekoratér, ktorý sa stránil verejného života a ten svoj zasvätil umeniu...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Gustav Klimt sa narodil na okraji Viedne (Baumgarten) 14. júla 1862, ako druhé zo siedmich detí. Rodičia patrili medzi chudobnú prisťahovaleckú vrstvu. Otec, Ernst Klimt, pôvodom z Čiech, pracoval ako zlatník a rytec. Jeho matka, Anna Finsterová, pochádzala z Viedne a kedysi snívala o tom, že bude speváčka.

Gustav vyrastal v biede. Otec nemal dosah na lukratívne zakázky, preto žili v neustálej neistote. Keď mal 12 rokov, zomrela mu 5-ročná sestra Anna. Kvôli nedostaku peňazí musel na určitú dobu vynechať aj školskú dochádzku. Spolužiaci sa mu vysmievali, že nemá ani poriadne nohavice. Útechu od všetkého hľadal v kreslení a svoj výrazný talent prejavuje už ako 14-ročný, kedy úspešne absolvuje prijímacie skúšky na Kunstgewerbeschule, viedenskú umelecko-priemyselnú školu. Krátko na to sa ku nemu pripojil aj brat Ernst. Vďaka ich nadaniu zakrátko získali svoje prvé zakázky (napr. interiér vily Hermes). Neskôr vytvorili tím s ďalším študentom – Franz Matschem. Okolo roku 1883 si spolu zakladajú vlastný ateliér a vytvárajú Künstlercompagnie (Umeleckú spoločnosť). Skupina mala už za krátku dobu toľko práce, že ju ani nestíhali. Nielen doma, cestujú napr. aj do Rumunska, kde pracovali v kráľovskom paláci Peleș. Klimt však cestovanie veľmi neobľubuje, máva z neho úzkostné stavy. Už po pár rokoch prichádza prestížna zakázka – výzdoba nového Dvorného divadla (Burgtheater). Stropné maľby nad schodišťom dokončili v roku 1888, kedy divadlo slávnostne otvorili. Mladí umelci len s obavou čakali, ako ich dielo Viedeň prijme. Ľudia však od krásy zatajili dych. Klimt dokonca prevezme z rúk cisára Zlatý kríž za zásluhy. Mal 26 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Zľava: Filozofia (1900), Medicína (1901), Právo (1903)
Zľava: Filozofia (1900), Medicína (1901), Právo (1903) 

Objednávky sa hrnú ďalej, najmä na výzdobu oficiálnych budov. V roku 1890 sa Klimt venuje dekorácii schodov viedenského Múzea výtvarného umenia. O štyri roky neskôr predstavuje spolu s Matschem projekt stropných malieb do haly viedenskej univerzity, ktorý porota prijíma. Aj napriek svojmu skromnému pôvodu sa rýchlo identifikuje s prostredím viedenskej inteligencie a strednej buržoázie. V rokoch 1891 – 1897 je členom združenia viedenských umelcov a ako zrelý tridsiatnik sa stáva kráľom viedenského umeleckého sveta. Jeho tvorba však nemá len priaznivcov. Koncom 90-tych rokov pracuje na sérii diel pre viedenskú univerzitu. Mal stvárniť filozofiu, medicínu a právo. Dielo „Filozofia“ oficiálne predstavil v roku 1900, reakcie boli rôzne, ale skôr negatívne. Klimt sa vo svojich výtvarných experimentoch totiž výrazne vzďaľuje od vládnuceho akademizmu. Medicínu predstavuje o rok neskôr, na ktorú oficiálni predstavitelia reagovali pobúrene. No a v roku 1903 dokončil Právo, na čo nasledovala vlna útokov a kritiky. Z kráľa sa stala čierna ovca rakúskej kultúrnej scény. Koloman Moser a jeho mecén a veľký obdivovateľ August Lederer, výrobca liehovín, zaplatili potrebnú sumu, aby Klimta zbavili záväzkov voči univerzite. Filozofiu si podľa niektorých zdrojov Lederer zavesil doma v salóne. Spolu s manželkou Serenou Ledererovou vlastnili najlepšiu zbierku Klimtových diel vo Viedni. Klimtovo meno sa v tomto čase objavuje už po druhýkrát na zozname kandidátov na miesto profesora Akadémie výtvarných umení, no Ministerstvo školstva (Ministry of Education) mu ho práve na základe silnej kritiky odmietlo udeliť. Na druhej strane sa Klimt stáva jedným z hlavných autorov zmien vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Bozk (Kiss), 1907/1908
Bozk (Kiss), 1907/1908 

VZNIK SECESIE

V roku 1898 Gustav Klimt spolu s 18 najtalentovanejšími viedenskými umelcami otvorili na Ringstrasse výstavný pavilon zasvätený novému výtvarnému hnutiu - secesii.

Pavilón Viedenskej secesie po rekonštrukcii. Budovu navhol architekt Jospeh Maria Olbrich.
Pavilón Viedenskej secesie po rekonštrukcii. Budovu navhol architekt Jospeh Maria Olbrich.  
Obrázok blogu

Tento krok bol reakciou na frustráciu, ktorú zažívali viedenskí umelci. Všeobecný vkus v umení totiž udávala hŕstka bohatých, ktorí preferovali historické, klasické umenie. Naopak umelci, ktorí sa dištancovali od oficiálneho Domu umelcov (Künstlerhaus), kde bol roky členom aj Klimt, sa zaujímali o diela Vincenta van Gogha či francúzskych impresionistov. Túžili po slobode a experimentoch. Viedeň bola v tomto smere striktná. Dokonca aj v obchodoch s umením odporúčali zákazníkom určité diela, ktoré sa hodia k určitému nábytku. Nové spoločenstvo práve po takejto slobode túžilo. Aj preto nápis nad vstupnými dverami „Dobe jej umenie – umeniu jeho slobodu (autor Ludwig Helvesi).“  Napriek viedenskému akademizmu, štát poskytol budove pozemok a prispel subvenciami. Symbolom secesie sa stal obraz Nuda Veritas (Nahá pravda) so Schillerovým citátom: „Ak nemôžete svojim umením potešiť všetkých, potešte aspoň niekoho. Snažiť sa potešiť všetkých je nemorálne." Budova Secesie bola v roku 1945 zničená bombardovaním. Skladovali sa v nej pneumatiky, ktoré zhoreli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na oslavu svojho triumfu spravili umelci výpovednú fotografiu. Na fotke Gustav Klimt ako kráľ oblečený v dlhej maliarskej halene. Pri jeho nohách sedí Koloman Moser so zdvihnutým obočím. Jeden z umelcov fajčí, dvaja obyčajní remeselníci sa smejú. Fotka sa stala paródiou nadutých formálnych fotografií, ktoré zachytávali okuliarnatých prešedivelých členov Akadémie. 

Zľava: Anton Stark, Gustav Klimt, Kolo Moser (s klobúkom pred Klimtom), Adolf Böhm, Maximilian Lenz (ležiaci), Ernst Stöhr (s klobúkom), Wilhelm List, Emil Orlik (sediaci), Maximilian Kurzweil (s čiapkou), Leopold Stolba, Carl Moll, Rudolf Bacher
Zľava: Anton Stark, Gustav Klimt, Kolo Moser (s klobúkom pred Klimtom), Adolf Böhm, Maximilian Lenz (ležiaci), Ernst Stöhr (s klobúkom), Wilhelm List, Emil Orlik (sediaci), Maximilian Kurzweil (s čiapkou), Leopold Stolba, Carl Moll, Rudolf Bacher  

KLIMT A ŽENY

Klimt sa nikdy neoženil, počas života mal však veľa krátkodobých vzťahov. Bol otcom troch nemanželských detí. Dve mal s Mizzi Zimmermannovou, ktorá mu stála ako modelka pre obraz „Nuda veritas“. Tretie dieťa mal s českou pradlenou Máriou Ucickou. Syn Gustav Ucicky bol prominentnou osobou nacistického propagandistického filmu a počas okupácie sa snažil skúpiť čo najviac otcových plátien. Klimt napriek mnohým milostným dobrodružstvám spoznáva len jednu veľkú lásku – Emíliu Flögeovú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

V roku 1891 sa jeho brat Ernst oženil s Helenou Flögeovou, dcérou bohatého obchodníka s cigarami. Manželstvo trvalo len 15 mesiacov. Po smrti otca v roku 1892 náhle umiera aj Ernst v dôsledku krvácania do pľúc. V tej dobe spoznáva švagrinú, Heleninu sestru Emíliu. Ich korešpondencia sa čiastočne zachovala, z čoho sa dozvedáme aj o ich vzťahu. Klimt píše Emílii dlhé ilustrované dopisy a zo štýlu a obsahu je cítiť závažnosť tohto vzťahu, ktorý pretrvá až do jeho smrti. Láska k nej však, podľa všetkého, nebola láskou zmyselnou. Klimt sa nijako nebráni telesným radostiam s inými ženami. Keď je unavený maľovaním nejakého portrétu, odloží štetec a ide kresliť do susednej izby, kde na neho vždy čaká jedna z modeliek. Od roku 1900 Klimt strávi každoročne niekoľko letných týždňov na usadlosti Flögeových na brehu jazera Attersee. Práve tu vytvorí svoje známe krajinomaľby.

Dáma v zlatom, 1908
Dáma v zlatom, 1908 

Klimt portrétoval mladé viedenské ženy, mnohé z nich patrili k bohatej vrstve. Určite najznámejším z portrétov je obraz „Dáma v zlatom“, na ktorom stvárnil Adele Bloch-Bauerovú. Po 3 rokoch práce ho Klimt predstavil verejnosti v roku 1908. Adele mala vtedy iba 26 rokov a historici sa domnievajú, že žena na diele Judita (1901) ja taktiež Adele. Paralelne v roku 1907 dokončoval tiež dielo Danae. Počas okupácie sa portrét Adele dostáva do Belvederu. Prvá zmienka o zlatom portréte sa v katalógu Belveder objavil v zime 1941, odvtedy bol spolu s ďalšími Klimtovými dielami majetkom Rakúska. Až kým sa neobjavila právoplatná dedička, neter „zlatej Adele“, Mária Altmannová a o portrét svojej tety nerozpútala jeden z najslávnejších reštitučných sporov v histórii, ktorý napokon vyhrala. Dielo je momentálne vystavené v galérii Neue Gallery v New Yorku, kam ho v roku 2006 zakúpil kozmetický magnát Ronal S. Lauder za rekordnú sumu 135 miliónov dolárov (pozn. Picassovo dielo „Chlapec s fajkou“ bolo v roku 2004 najdrahšie vydraženým dielom za sumu 104,1 milióna dolárov). Osud tohto portrétu je podrobne opísaný v knihe „Dáma v zlatom“ od autorky Anne-Marie O´Connorovej.

Detail z obrazu Judith I, 1901
Detail z obrazu Judith I, 1901 

„Ktokoľvek by sa chcel o mne niečo dozvedieť, mal by sa pozorne dívať na moje obrazy a snažiť sa v nich vidieť, aký som a aký chcem byť.“ (Gustav Klimt)

Detial z nástennej maľby, Kunsthistorisches Museum, Viedeň
Detial z nástennej maľby, Kunsthistorisches Museum, Viedeň 

Životopisci hovoria o dvoch stránkach Klimtovej povahy. Aj napriek svojej telesnej zdatnosti a humoru trpí nerovými poruchami a často podlieha depresívnym náladám. Práve neustála umelecká tvorba mu zabezpečovala psychickú rovnováhu. V každodennom živote dodržoval zaužívané zvyky, jeho pracovné návyky hraničili až s askézou. Každý večer odchádzal z ateliéru v rovnakú hodinu a vracal sa do domu svojich rodičov. Podľa slov jeho sestry jedol potichu a potom šiel skoro spať.

Spoločenského života sa veľmi nezúčastňoval, medzi cudzími ľuďmi sa cítil nesvoj a tak radšej tvoril. Keď sa však nachádzal medzi priateľmi, bol komunikatívny, veselý a príjemný. Počas svojho života nenamaľoval ani jeden autoportrét. Ako sám povedal: „Moju zvedavosť vzbudzujú skôr iné témy, zvlášť ženy. Som presvedčený, že ako človek nie som príliš zaujímavý.“

Obrázok blogu

Okolo roku 1909 sa Klimt stretáva s Egonom Schielem. Vtedy 17-ročný Egon donesie Klimtovi svoje kresby a pýta sa, či má talent. Klimt odpovedá „Máte ho veľa, príliš veľa“. Stávajú sa priateľmi, až do smrti. V tomto období sa objavujú aj prvé príznaky syfilisu. V roku 1910 sa zúčastňuje deviateho Bienále v Benátkach, kde sa stretáva s veľkým úspechom. V roku 1917 Ministerstvo po štvrtýkrát zamieta jeho profesorské miesto, napriek tomu je menovaný za čestného člena viedenskej a mníchovskej Akadémie. No jeho zdravie sa zhoršuje. O niekoľko mesiacov neskôr, v januári 1918, dostáva porážku. Je prevezený do viedenskej nemocnice, ktorú postihla španielska chrípka a on je jej ľahkou korisťou. Zomrel 6. 2. 1918 vo veku necelých 56 rokov. Jeho posledné slová vraj boli „Pošlite pre Emíliu“ (pozn. Flögeovú). Pri jeho smrteľnom lôžku sedel Egon Schiele a nakreslil tri posmrtné skice tohto majstra. Klimt je pochovaný na cintoríne Hietzing vo Viedni.

Danae, 1907
Danae, 1907 

Klimtove diela sú roztrúsené po viacerých krajinách. Mnohé z nich však môžeme obdivovať v neďalekej Viedni. V USA má najväčšiu zbierku Klimtových diel spomínaná galéria Neue Gallery, kde visí aj „zlatý portrét“. Žiaľ, veľkolepé diela Medicína, Filozofia, Právo zhoreli v roku 1945 na zámku Immendorf. Podľa všetkého v ohni zhorelo 11 Klimtových diel zo zbierky rodiny Lederer. 

Klimtov ateliér s nedokončenými maľbami po jeho smrti.
Klimtov ateliér s nedokončenými maľbami po jeho smrti. 
Melita Gwerková

Melita Gwerková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Milovníčka umenia a majiteľka galérie s umením - Gallery Gwerk - www.gallerygwerk.sk Zoznam autorových rubrík:  Profily umelcovZaujímavosti

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu