reklama

Príbeh Gentského oltára

Dielo, ktoré prežilo vojny, cenzúru, trinásť krádeží, pokusy o zničenie a dnes patrí k najznámejším umeleckým dielam stredoveku...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Gentský oltár je klenot flámskeho umenia a tiež najvýznamnejšie dielo Jana van Eycka (1385 - 1441), ktoré bolo oficiálne predstavené v máji 1432. Je to prvá veľká olejomaľba spojená s katolíckym mysticizmom. Pôvodne oltár nemal byť ničím výnimočným. Objednal si ho Joos Vijd s manželkou Alžbetou pre rodinnú kaplnku v katedrále sv. Bava v belgickom Gente. Pri reštaurovaní diela v roku 1823 sa odhalil nápis na ráme, ktorý šokoval. Hovorí, že práce na diele začal robiť Hubert van Eyck a dielo dokončil jeho mladší brat Jan. Dovtedy bol oltár jasne pripisovaný Jan van Eyckovi, ktorého diela sa v tej dobe predávali za vysoké sumy. Trochu zvláštne je, že nikto o žiadnom maliarovi Hubertovi nepočul. Aj keď Jan naozaj mal brata Huberta (1385-90 - 1426), nevie sa o žiadnom diele, ktoré by mu bolo pripisované. Preto sa niektorí domnievajú, že nápis je podvod.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Oltár je rozdelený na 12 panelov v dvoch radoch, osem z nich ja pomaľovaných obojstranne. Kedysi tvoril akési pozadie za hlavným oltárom a otvorený bol len pri významných sviatkoch. Výška oltára je 3,5 m, šírka v rozloženom stave je 5 m a celková rozloha je 25 m2. Každý kúsok dubových dosiek je detailne pomaľovaný rôznymi motívmi. Spolu je na ňom zobrazených 284 postáv a 47 rôznych rastlín. Ústrednou témou je klaňanie Božiemu baránkovi.
Oltár je rozdelený na 12 panelov v dvoch radoch, osem z nich ja pomaľovaných obojstranne. Kedysi tvoril akési pozadie za hlavným oltárom a otvorený bol len pri významných sviatkoch. Výška oltára je 3,5 m, šírka v rozloženom stave je 5 m a celková rozloha je 25 m2. Každý kúsok dubových dosiek je detailne pomaľovaný rôznymi motívmi. Spolu je na ňom zobrazených 284 postáv a 47 rôznych rastlín. Ústrednou témou je klaňanie Božiemu baránkovi.  

Zaznamenaná história diela začína úplne nevinne. V medzinárodnej korešpondencii sa oltár prvýkrát objavuje v roku 1559. Španielsky kráľ Filip II. po návšteve Gentu o dielo prejavil veľký záujem. Zjavne ho nevedel získať a tak zadal svojmu dvornému maliarovi – Michiel van Coxie, aby vytvoril jeho kópiu. O krátku dobu na to prichádza vojna medzi Španielskom a Nizozemskom a snaha o rekatolizáciu nizozemských provincií viedla k ľudovým nepokojom, ktoré v roku 1566 prerástli do obrazoboreckého hnutia. Práve v tomto roku oltár preniesli z kostola do veže sv. Bavona a neskôr na Gentskú radnicu. Toto bol začiatok sledu udalostí, ktoré dielo sprevádzali až do 20. storočia. Oltár sa pred spálením podarilo zachrániť, no kalvinisti, ktorí mesto ovládli, ho pár rokov na to ponúkli anglickej kráľovnej Alžbete ako prejav vďaky za jej pomoc vo vojne. Obchod sa však neuskutočnil. Potom, čo v roku 1584 vládu v Gente získali katolíci, bol oltár umiestnený na pôvodné miesto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Zadná strana - vľavo a vpravo dole sú znázornení objednávatelia diela - Joos Vijd s manželkou Alžbetou
Zadná strana - vľavo a vpravo dole sú znázornení objednávatelia diela - Joos Vijd s manželkou Alžbetou 

V roku 1781 navštívil chrám rakúsky cisár Jozef II. Dielo sa mu páčilo, no postavy Adama a Evy sa mu zdali asi príliš odhalené. Panely s ich vyobrazeniami boli preto sňaté a prenesené do archívu katedrály. V roku 1792 (niekde uvádzané 1794) dal Naopelon odviezť štyri centrálne časti oltára do Louvru. Ako veľký milovník umenia veľmi obdivoval aj bočné časti, vraj ich chcel vymeniť za Rubensove obrazy, ale gentskí miestodržitelia tento barter odmietli. Keď sa Ľudovít XVIII. po Napoleonovej porážke stal francúzskym kráľom, v roku 1815 odnesené štyri panely Gentu vrátil. Onedlho však vikár kostola v neprítomnosti biskupa v podstate oltárne krídla ukradol, okrem panelov Adama a Evy, a predal bruselskému obchodníkovi s umením. Ten ich zasa predal anglickému zberateľovi Edwardovi Solly-mu, od ktorého ich kúpil samotný pruský kráľ Fridrich Viliam III. pre svoje cisárske múzeum. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Panely Adam a Eva
Panely Adam a Eva 

Takmer o sto rokov neskôr, na začiatku prvej svetovej vojny, boli časti Gentského oltára rozmiestnené v troch mestách – Panely Adam a Eva boli v múzeu v Bruseli, kam ich belgická vláda zakúpila v roku 1861 za 50 000 frankov, zvyšné ukradnuté bočné krídla boli v Berlíne a centrálny panel visel v katedrále v Gente. Keď sa už schyľovalo k okupácii mesta Nemcami, strážca pokladov chrámu centrálne panely ukryl a úspešne uchránil až do konca vojny. Podľa podmienok Versaillskej mierovej zmluvy museli Nemci po vojne vrátiť aj bočné panely, ktoré Prusko získalo pre svoje múzeum. A tak v roku 1923 celý oltár opäť nainštalovali v Gente. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Centrálny panel - Adorácia baránka Božieho
Centrálny panel - Adorácia baránka Božieho 

Začiatkom 2. svetovej vojny belgickí fašisti chceli oltár darovať Hitlerovi. Nakoniec ho v máji 1940 naložili na nákladné autá a odviezli do Francúzska, kde bol uložený na viacerých miestach. Hitler ho chcel ako hlavné dielo pre svoje supermúzeum v Linzi, Göring ho už videl vo svojej súkromnej zbierke. Koncom vojny sa fašisti rozhodli uložiť umelecké poklady v opustených baniach v Altaussee, ktoré mali na Hitlerov rozkaz zničiť. Našťastie sa tak nestalo a Gentský oltár našli medzi vyše 8000 ďalšími ukradnutými umeleckými artefaktmi. Oltár bol zachránený, previezli ho do Mníchova a v auguste 1945 sa vrátil späť do Belgicka.

Gentský oltár na konci 2. svetovej vojny našli v soľnej bani Altaussee
Gentský oltár na konci 2. svetovej vojny našli v soľnej bani Altaussee 

Panel, ktorý sa nikdy nenašiel...

V noci 10. apríla 1934 neznámy páchateľ z oltára ukradol ľavú tabuľu s vyobrazením "Spravodlivých sudcov" a požadoval za ňu milión belgických frankov. V novembri toho istého roku sa ku krádeži prihlásil obchodník s cennými papiermi Arsène Goedertier z Gentu, ktorý na smrteľnej posteli povedal, že vie, kde sa panel nachádza a že informácia o tom je ukrytá v jeho stole v obálke. Obálka sa našla a indície zneli nasledovne: „...je na mieste, kde ani ja, ani nikto iný, ho nemôže vziať bez toho, aby vzbudil pozornosť verejnosti.“ Prečo by bohatý občan Gentu ukradol panel zostalo nejasné. Každopádne musel mať komplicov, ktorí mu pomohli už len s odňatím a prevozom tabule. V máji 1935 bola dokonca vypísaná odmena 25 000 frankov za informácie, ktoré by viedli k jeho nájdeniu. Panel sa však dodnes nepodarilo nájsť. Nakoniec bola táto časť oltára v roku 1945 nahradená kópiou maliara Jefa Van der Vekena. 

Chýbajúci panel "Spravodliví sudcovia". Vľavo kópia Jefa Van der Vekena.
Chýbajúci panel "Spravodliví sudcovia". Vľavo kópia Jefa Van der Vekena. 

Gentský oltár ostáva v histórii umenia najčastejšie kradnutým a poškodzovaným dielom. V roku 2012 sa začalo s postupným reštaurovaním všetkých panelov. Práce by mali byť hotové do roku 2020.

Detail z panelu pred (vľavo) a po (vpravo) reštaurovaní
Detail z panelu pred (vľavo) a po (vpravo) reštaurovaní 
Melita Gwerková

Melita Gwerková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Milovníčka umenia a majiteľka galérie s umením - Gallery Gwerk - www.gallerygwerk.sk Zoznam autorových rubrík:  Profily umelcovZaujímavosti

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu