reklama

Bizarné krádeže umenia #1

3. augusta 1961 Národná galéria v Londýne hrdo predstavila svoju poslednú akvizíciu – Portrét vojvodu z Wellingtonu od španielskeho maliara Francisca Goyu. Oslavy však netrvali dlho. O 18 dní neskôr obraz zmizol...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

V roku 1965, štyri roky po krádeži, prišiel do redakcie Daily Mirror anonymný oznam, ktorý obsahoval číslo úschovne batožiny na stanici Birmingham New Street. V úschovni sa nenachádzal kufor, ale zrolovaný a nepoškodený obraz vojvodu. Nič viac sa ale nevedelo. A možno by sme podrobnosti nevedeli ani dnes, pokiaľ by na policajnú stanicu o pár týždňov neprišiel vtedy 61-ročný bývalý vodič autobusu Kempton Bunton, ktorý sa ku krádeži priznal. Tento, na prvý pohľad sympatický pán, vďačil za svoje neobvyklé krstné meno otcovi, ktorý kedysi vyhral na koňoch v Kempton Parku. Neobvyklé nebolo len meno, ale aj celkový zjav tohto pána, ktorý absolútne v ničom nepripomínal profesionálneho zlodeja – skôr tučnejší a starší, úplne obyčajný človek z ulice. A pri tom všetci sa domnievali, že za takouto krádežou musí byť profík typu Thomas Crown. No, nebol…

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Národný poklad

Obraz Portrét vojvodu z Wellingtonu namaľoval Francisco Goya v rokoch 1812-1814. Znázornil na ňom britského generála Arthura Wellesley-ho, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Napoleonovi. Dielo sa v júni roku 1961 ocitlo na aukcii v Sotheby´s, kde ho za vtedy neuveriteľnú sumu 140.000 libier (dnes viac ako 2 milióny libier) vydražil americký zberateľ Charles Wrightsman. Ten ho údajne chcel pre Metropolitné múzeum umenia v New Yorku (MET), no okolo predaja vzniklo doslova pobúrenie, nie kvôli sume, ale kvôli tomu, či takýto vzácny obraz vôbec má opustiť Anglicko. Kupec ho nakoniec ponúkol na odpredaj za rovnakú sumu, za akú ho kúpil. 140.000 libier sa podarilo vyzbierať aj v spolufinancovaní zo strany štátu, a tak bol britský bojovník zachránený. Z tejto informácie však zjavne neboli nadšení všetci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Vojvoda z Wellingtonu, Francisco Goya (1812-1814)
Vojvoda z Wellingtonu, Francisco Goya (1812-1814) 

Zhoda náhod

Obraz bol umiestnený do Národnej galérie v Londýne, kde ho verejnosť mohla obdivovať celých 18 dní. V pondelok 21. augusta 1961 ho niekto ukradol. Prečo si zlodej vybral práve 21. august nevieme, ale pravdou je, že tento istý deň sa spája aj s ďalšou známou krádežou. Vincenzo Peruggia 21.8.1911 ukradol priamo z Louvru Monu Lisu. Tieto krádeže nespája len dátum, ale aj motív, ktorým nebol peňažný zisk (aj keď to sa ukázalo mierne diskutabilné v prípade Mony Lisy), ale spoločenské dobro.

Ako a prečo "uniesli" Wellingtona?

Desať dní po krádeži prišiel list do agentúry Reuters opisujúci detaily diela, ktoré mohol poznať len ten, kto dielo fyzicky mal. V liste sa ďalej uvádzalo “Obraz nie je a ani nebude na predaj…“ Jeho „vlastník“ totiž požadoval výkupné v sume 140.000 libier, ktoré mali byť použité na charitatívne účely. Ako Kempton sám povedal: “Mojim jediným cieľom bolo založiť charitu, z ktorej sa mali zaplatiť televízne licencie pre starých a chudobných, na ktorých sa v našej prosperujúcej spoločnosti zabúda.” Pre vysvetlenie, v danej dobe existovala povinná lincencia BBC, ktorá mesačne stála 4 libry. Kemptona to nesmierne dráždilo a túto sumu jednoducho odmietal platiť, čo argumentoval aj tým, že BBC nepozerá. Dostal aj pokutu 2 libry za neplatenie, ktorú odmietol uhradiť a tak si odsedel 13 dní vo väzení. Jeho boj s nespravodlivosťou však tým zjavne neskončil. A keď počul, za akú vysokú sumu sa kúpil jeden jediný obraz, jeho hnev len stúpol. Veď koľko licencií by sa za to dalo kúpiť? Rozhodol sa preto vziať spravodlivosť do vlastných rúk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Vľavo: vyhlásená odmena 5000 libier. Vpravo: jeden z listov, ktoré Kempton Bunton zaslal médiám.
Vľavo: vyhlásená odmena 5000 libier. Vpravo: jeden z listov, ktoré Kempton Bunton zaslal médiám. 

Na Kemptonovo prekvapenie ale polícia nereagovala na prvý list tak, ako si predstavoval a namiesto založenia charity bola vyhlásená odmena 5000 libier za informáciu, ktorá by viedla ku nájdeniu obrazu. O ďalší rok prišiel do inej spravodajskej agentúry druhý list, v ktorom sa písalo: “Vojdvoda je v bezpečí. O jeho teplotu je postarané, no jeho budúcnosť je neistá...“ A neistá ostala aj ďalšie 3 roky, počas ktorých prišli do médií ďalšie 2 listy, v ktorých páchateľ okrem charity trval na tom, aby bol zbavený viny. Nič z toho sa však nekonalo a tak prišiel spomínaný posledný list s lokáciou vojvodu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Zmiznutie obrazu bolo tak známe, že sa odkaz naň objavil aj v Bondovke „Dr. No“ z roku 1962.
Zmiznutie obrazu bolo tak známe, že sa odkaz naň objavil aj v Bondovke „Dr. No“ z roku 1962.  

„Zbaviť“ sa kradnutého diela je často ťažšie ako ho ukradnúť. Kempton neplánoval s obrazom nič iné ako ho využiť na svoj boj proti nespravodlivému licenčnému systému, no absolútna ignorácia jeho požiadaviek ho prinútila k úplne inému záveru. Podľa jeho slov sa pred niekým preriekol a v obave pred tým, aby ho tento človek neudal pre niekoľkotisícovú odmenu sa radšej priznal sám. No na jeho prekvapenie mu spočiatku nikto neveril. A nie je sa čomu čudovať...

Kempton na policajnej stanici vysvetlil ako ku krádeži došlo. Nič netušiaci strážnik totiž tomuto sympatickému postaršiemu pánovi prezradil kľúčovú vec – bezpečnostný alarm sa v galérii vypínal každé ráno kvôli upratovaniu. Kempton počas svojej návštevy galérie nechal otvorené okno na toaletách, do ktorého na druhý deň ráno vliezol z ulice pomocou rebríka. Následne obraz vzal a tou istou cestou sa vrátil späť do svojho auta. Pri pohľade na Kemptonovu postavu sa tento príbeh zdal priam neuveriteľný. No písmo v listoch potvrdilo, že ich autorom bol naozaj Kempton. Pre mnohých sa stal hrdinom, ktorého ale napokon obvinili z krádeže. Kemptonon veľmi šikovný advokát však argumentoval tým, že obžalovaný nikdy nechcel dané dielo na trvalo odcudziť. Vtedajší zákon totiž definoval, že krádež znamená okradnutie subjektu s cieľom permamentného odcudzenia. Čo v prípade Kemptona nebola pravda, keďže si chcel dielo, slovami jeho obhajcu, v podstate len požičať a to s dobrým úmyslom. Argument uspel a Kempton bol nakoniec odsúdený len za krádež rámu, ktorý sa nikdy nenašiel, a to na 3 mesiace väzenia. Proces následne viedol k úprave zákona, podľa ktorého je trestným činom aj odstránenie objektov z miest prístupných verejnosti.

Okno na toaletách v Národnej galérii, cez ktoré Bunton vošiel dnu. Miesto obhliada Scotland Yard.
Okno na toaletách v Národnej galérii, cez ktoré Bunton vošiel dnu. Miesto obhliada Scotland Yard. 

Zhruba o štyri roky po Kemptonovom priznaní sa ku krádeži prihlásil aj jeho syn, ktorý chcel pravdepodobne otcovi pomôcť v jeho "protilicenčnej kampani". Je pravda, že v čase krádeže mal otec 57 rokov a nebol to žiadny atlét, kým jeho syn mal 20 rokov a mohol takúto krádež v pohode zvládnuť. Každopádne prípad už bol uzavretý a syn obvinený nebol, aj keď ako páchateľ bol určite "dôveryhodnejší". 

Kemptonov cieľ sa nakoniec podaril, ale až v roku 2000, kedy bola televízna licencia udelená zdarma pre obyvateľov nad 75 rokov.

Príbeh sa stal námetom pre film “The Duke”, ktorý by mal vyjsť tento rok s Helen Mirren ako manželkou Kemptona Buntona.
Príbeh sa stal námetom pre film “The Duke”, ktorý by mal vyjsť tento rok s Helen Mirren ako manželkou Kemptona Buntona. 
Melita Gwerková

Melita Gwerková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Milovníčka umenia a majiteľka galérie s umením - Gallery Gwerk - www.gallerygwerk.sk Zoznam autorových rubrík:  Profily umelcovZaujímavosti

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu